prekladatelia.info

Syntaktické štruktúry light


Bežím s tým idiómom v hlave ako taký idiot. Tvár mám celú zakrvavenú.
Naháňa ma obrovské slizké ružové Klišé s vyplazeným jazykom. Neviem, čo mi chce urobiť, ale príjemné to nebude...

Vytiahnem mobilný telefón a volám adjektívne substantívum, ale neberie mi to.
Za chrbtom mi trčí príslovečné Adverbium s kolosálnou časticovou panorámou s prepozíciami, ožiarené poludňajším slnkom.
Vytočím spojku A. Tiež nedvíha.

Cítim sa osamelý a nahý ako interjekcia vyrieknutá do tmy.
Zamierim si to do Adverbia, v ktorého zákutiach sa s trochou šťastia skryjem. Horúci dych nechutného Klišé mi už už páli krk.
Masochistické osobné zámeno v mojej prvej osobe si nie je isté, či mám utekať, alebo sa jednoducho vzdať.

Zvíťazí však zdravá sémantika pred syntaxom.
Vzápätí sa pokúšam transformovať, ale zabudol som vzorce. Skúšam teda volať Chomského. Ani on neberie. Určite zasa dáva nejaké paranoidné interview.

Prechádzam úzkymi uličkami Adverbia. Ohýbam sa, pozerám úchytkom na hodinky a časujem.
Skláňam sa pred nízkymi portálmi - ale čo, priam sa skloňujem.
Náhle padám hlbokým pádom. Urobil som hrubú chybu, uvedomím si v letku a otáčam sa ako parašutista. Lenže ja nemám padák.
V hrôze pozerám smerom hore a vidím Klišé ako padá za mnou......

Žiada sa dodať, že sa zobudím spotený ako myš, ale to by bola riadne ošúchaná fráza na záver takého milého blogu, nie?

NM