prekladatelia.info

Je zmena jazyka to isté ako zmena matematiky?


Vidina bežného používania je jeden z najväčších strašiakov amatérskych gramatikov, ktorí sa obávajú, že ak prijmeme určitý jazykový úzus pretože ho všetci používajú, jazyk sa tým oslabuje. Napríklad:

Často sme svedkami toho ako sa často opakované jazykové a gramatické chyby stávajú "správnym" používaním jazyka. Nebolo by divné, ak by sa tejto filozofie pridŕžala matematika? Ak by dostatočné množstvo ľudí vravelo, že 2+2=5, tak by to platilo! Samozrejme, že výsledok by bol stále 4, avšak bol by taktiež 5.

Takúto argumentáciu typu "2+2" som počul mnohokrát. Je to nesprávna analógia, virulentná argumentácia, ktorá sa zdá byť rozumná, avšak je v samotnom jadre nesprávna, a to vo viacerých aspektoch. Skresľuje jednak jazyk a jednak matematiku a hnevá ma to. Dovoľte teda, aby som objasnil, prečo je táto argumentácia nezmyselná pokiaľ ide o oba aspekty.

Gramatická správnosť nie je to isté ako pravdivosť. Matematika a jazyk sa líšia mnohorakými spôsobmi. Samozrejme: či pisatelia netvrdia, že nie sú od "matematického fachu" a matematici zasa že nie sú "jazykári"? Nuž, je to tak, avšak veci idú viac do hĺbky. Jazyk pochádza z našich myslí a kultúr. Vonku v éteri nelieta žiadna pravdivá, verifikovateľná, platónska verzia jazyka, ktorú sa pokúšame používať. Je to sociálny konštrukt. A navyše hmlistý sociálny konštrukt, pretože nevieme, odkiaľ sa vzal a ako sa za dlhé časové obdobie vyvinul. Dokonca nemáme ani jasno pokiaľ ide o náležitý teoretický rámec na analýzu jazyka (pozri napr. diskusiu medzi minimalistami a HPSG, alebo LFG syntatikmi).

Ak sa všetci náhle rozhodnú, že slovo "flartish" popisuje oranžovohnedý predmet, potom to slovo bude mať tento význam. Ak sa neskôr všetci rozhodnú, že "flartish" popisuje predmet, ktorý je širší než dlhší, potom to slovo bude mať tento význam. Neexistuje žiaden fyzikálny, platónsky, či skutočný význam slova. Význam slova nie je nič viac nič menej než to, za čo ho pokladajú hovorcovia príslušného jazyka. To neznamená, že význam nemôže byť chybný; ak začnete meniť priradenie definícií jednotlivým slovám, ako to napr. Humpty Dumpty urobil so slovkom sláva, (odkaz na dielo Lewisa Carrolla, pozn. prekl.) pochybíte v tom, že vám nikto nebude rozumieť.

To isté platí o gramatike jazyka. Neexistuje angličtina mimo angličtiny, ani Telugu mimo Telugu. Ak sa jazyk zmení - čo sa neustále deje - mení sa to čo je v danom jazyku štandardné a neštandardné. Angličtina, ktorou v súčasnosti hovoríte je výsledkom miliárd a miliárd zmien prvotných foriem indoeurópskych jazykov, ku ktorým došlo v priebehu tisícov rokov. Príčina toho, prečo angličtina a albánčina a Urdu nie sú rovnaké jazyky spočíva v tom, že všetky prešli zmenami prostredníctvom bežného používania. Takto to funguje. Matematika sa nemení rovnakým spôsobom. Správne dôkazy sa nestanú nesprávnymi tak ako sa gramaticky správne vety môžu stať nesprávnymi.

Občas sa 2+2 nerovná 4. Aby sme to mohli porovnať, ako sa mení matematická pravda? Nuž, funguje to takto. Predtým, než niečo urobíte v matematike, musíte najskôr formulovať množinu axiómov, teda výrokov, ktoré považujete za pravdivé, avšak nemôžete ich dokázať. Najznámejšie axiómy sú pravdepodobne Euklidove 4+1 postuláty rovinnej geometrie, ktoré definujú úsečky, priamky a kružnice, ako aj ekvivalenciu pravých uhlov a jedinečnosť rovnobežiek. Ak chcete niečo dokázať v euklidovskej geometrii, staviate na týchto axiómoch. Ak chcete niečo definovať (napr. trojuholník), definujete ho z hľadiska týchto axiómov, alebo vecí postavených na týchto axiómoch. Takže, ak dokazujete tvrdenie ako „suma všetkých uhlov trojuholníka je 180 stupňov“ - jeden zo základov euklidovskej geometrie, ktorý sa naučíme v detskom veku, platí to len pokiaľ sú pravdivé dané axiómy.

Problém je však v tomto: teorém pravdivý v rámci jednej množiny axiómov nemusí nevyhnutne platiť v kontexte iných axiómov. Napríklad, súčet uhlov trojuholníka musí byť v rovinnej geometrii 180 stupňov, pretože Euklidove axiómy platia v rovine. Na guľovej ploche euklidove axiómy však neplatia, pretože na nej neexistujú rovnobežky. Takto sa z matematickej pravdy stáva nepravda.

Matematická pravda platí do tej miery do akej platia jej fundamentálne axiómy a vyššie uvedený príklad ukazuje, že ak sa tieto zmenia, „pravda“ sa rozpadne. Tvrdenie, že bežné používanie môže spôsobiť, že dva plus dva nebude rovné štyrom nie je desivé, je zrejmé. Považujeme ho za pravdivé len preto, že pri bežnom používaní máme na mysli nekonečnú množinu prirodzených čísel.

Nuž, takto nejako fungujú rôzne jazyky. Je to ako keby angličtina mala pravidlo, ktoré hovorí, že 2+2=7, malajština mala pravidlo, ktoré vraví, že 2+2=5 a pod. Keďže však jazyky majú odlišné systémy, všetky tieto odlišné pravidlá môžu platiť.

Jazyky nie sú „správne“. Toto je pointa, o ktorú mi ide: kto vraví, že v súčasnej angličtine platí, že dva a dva sú štyri? Citát na začiatku predpokladá, že súčasná forma angličtiny je „správna“ a že nové odchýlky od nej musia byť preto nesprávne. Avšak naša moderná angličtina sa líši nielen od iných moderných jazykov, ale tiež od jej predchádzajúcich foriem. Ako môžeme vedieť, že v starej angličtine neplatilo, že dve a dve sú štyri a že v našej modernej verzii to zle chápeme?

Nuž, vieme že to tak nie je a je to preto, že jazyky inherentne nie sú správne alebo nesprávne. Na základe rôznych porovnaní sa dá argumentovať, či konkrétna zmena jazyka spôsobená jeho bežným používaním je užitočná, alebo škodlivá, avšak samotná zmena nie je inherentne zlá - alebo dobrá, keď na to príde. Prestaňme teda zbožšťovať náš súčasný jazyk a démonizovať zmeny. Pokojne to môže byť tak, že sme si pri tom vymenili úlohy.


preklad IP